Časť sa správa ako stúpenci autoritárskych vlád, ktoré sú nepriateľské voči demokracii.
Záver roka 2020 a začiatok roka 2021 vniesli dramatické prvky do vzťahov medzi Európskou úniou a dvoma krajinami na východe, v ktorých vládnu režimy považované za posledné európske diktatúry – Bieloruskom a Ruskou federáciou.
Tieto vzťahy boli dosť napäté až konfliktné už aj predtým, ale udalosti, ktoré sa v týchto krajinách odohrali po auguste 2020, spôsobili výraznú eskaláciu. Pred Úniou znovu vyvstala výzva reagovať na tieto udalosti tak, aby sa nespreneverila svojim princípom, nepoprela svoj hodnotový základ.
Po roku 2014, keď Rusko rozpútalo vojnu proti Ukrajine, dostali sa vzťahy medzi Úniou a Kremľom do roviny otvorenej konfrontácie. Od predchádzajúcich deklarácií o strategickom partnerstve nezostalo vinou Kremľa vôbec nič. Anexia ukrajinského Krymu, vojenská okupácia časti Donbasu, zostrelenie malajzijského Boeingu MH17, hybridné dezinformačné operácie, zasahovanie do volieb a hakerské útoky na rôzne inštitúcie v členských krajinách EÚ, pokus GRU zavraždiť Sergeja Skripaľa vo Veľkej Británii, vražda gruzínskeho občana čečenskej národnosti v Berlíne, stalinizmom zaváňajúce „vojny pamäti“ proti stredo- a východoeurópskym krajinám – to všetko žiadalo od EÚ a jej inštitúcií primeranú reakciu, zaujatie spoločného postoja voči krajine správajúcej sa ako nepriateľ. Sformulovať spoločné stanovisko nebola jednoduchá vec, Únii sa napokon darilo dospieť ku konsenzu. Jeho výsledkom je katalóg sankčných opatrení a vypracovanie určitého mechanizmu na prijatie podobných opatrení v budúcnosti.
Read the full article on Dennik N.
