Musíme pristupovať k Číne tak, aby sme chránili naše hodnoty (rozhovor s Miriam Lexmann)
Slepá viera, že Čína sa bude meniť ekonomickým rozvojom z totalitného režimu na slobodný sa nepotvrdila a otáča sa proti nám, hovorí v rozhovore pre IVO poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH).
Ako by ste charakterizovali úlohu Európskeho parlamentu v určovaní zahraničnopolitickej línie Európskej únie?
Európsky parlament (EP) je v otázkach zahraničnej politiky fragmentovaný. Do určitej miery sa to stupňuje, pretože od posledných volieb tu máme silnejšie zastúpenie krajnej pravice aj krajnej ľavice. Na druhej strane si myslím, že politické strany v strede v niektorých otázkach postupne nachádzajú konsenzus. Považujem to za dobrú správu.
Má téma ľudských práv a slobôd priestor v Európskom parlamente?
Európsky parlament je tradične silným zástancom dodržiavania ľudských práv vo svete, momentálne je v popredí ľudsko-právna situácia v Číne a to, akým spôsobom by sa mala meniť politika k Číne. Sledujeme a jasne sa však vyjadrujeme aj k situácii v Bielorusku, Rusku, Kube či iným krajinám. Dodržiavanie ľudských práv vnímame ako dôležitú dimenziu v európskej zahraničnej politike.
Žiaľ, v mnohých krajinách, s ktorými obchodujeme a ktoré sú v našom zahranično-politickom orbite, sa ľudsko-právna situácia zhoršuje a je našou morálnou povinnosťou sa k tomu vyjadrovať. Na druhej strane tu máme napríklad projekt Nord Stream 2. Napriek tomu, že EP zaujíma veľmi kritické stanovisko k zhoršujúcej sa ľudsko-právnej situácii v Rusku, nie sme schopní ovplyvniť utilitaristický prístup niektorých členských štátov k tomuto projektu tak, aby sme ho využili ako páku na Kremeľ a celkové zlepšenie ľudsko-právnej situácie.
Read the full interview on
SME.
